Čo bolo skôr? Dieťa alebo vysávač? A čím bude ďalej?
Sólo pre 3 vysávače
Marek Godovič
Choreografka a tanečnica Renata Ptačin prichádza v rámci Bubla Company s performanciou Sólo pre 3 vysávače. Zaoberá sa v nej témou materstva v turbulentnej súčasnosti. Po atmosféricky tajomnom úvode, kde postava nesie ženské telo, sa poetika diametrálne zmení. Ženská postava, ambiciózna žena obťažkaná taškami z mnohých nákupov, za ňou ako tieň Nič. Nič ako prenasledovateľ, že nič na svete nemá zmysel. Kto je Nič? Pôsobí ako démon, ničota, jednoducho Nič, pocit, ktorý po nakupovaní a každodennosti zostane. Žena je s ním neustále konfrontovaná. Na hlave s nasadeným guľovitým objektom, so širokými rukávmi na oblečení a v rytme elektronickej hudby prechádza priestorom prenasledovaná postavou Nič, ktorá je obsypaná nákupnými taškami. Choreografia pripomína pohybovú zložku televíznych estrád a reklám, krokové variácie, ktoré poslušne nasleduje Nič, rozpažené ruky a rozkročené nohy, varíruje v jednoduchých rytmických zostavách. V prvej chvíli táto zostava dokáže zaujať, ale neustále opakovanie, varírovanie niekoľkých pohybových prvkov, zostane nerozvinuté. Akcia sa dostane do momentu, keď si žena pomaly odkrýva tvár, ale vyplašená pohľadmi si ju zase skryje. Nič jej do rúk prinesie vysávač. Pohybujú sa ako dva objekty bez tváre. Postupne sa zo ženy stane matka vo vyťahanom tričku, s povinnosťami, ktoré ju stoja veľa námahy a energie. Tento status zvýrazňuje trojica vysávačov, ktorý jeden po druhom pribúdajú na scéne a zamestnávajú performerku. Postupne zo seba sníma aj kostým a nadobúda čoraz viac identitu ženy v domácnosti.
Ťahanie vysávačov za sebou – rúry, ktoré jej vťahujú rukávy sa ako deti stávajú od nej závislé, doslova z nej vysávajú energiu, ale aj tak sa performerka dopracúva k svojej identite: unavenej, ale vo svojej podstate spokojnej ženy, ktorá sa nemusí na nič iné hrať ako na ženu s tromi vysávačmi. Z pomocníkov do domácnosti sa vykľujú tri deti. Použitie vysávačov a správanie sa k nim ako k živým bytostiam je šikovné, ale znova ide o varírovanie zaujímavého motívu, ktorý sa stále opakuje . Chýbajú tu nápady, ďalšie motívy zo života s „deťmi“, ktorý život v domácnosti spestrujú. Vznikajú síce dojímavé mizanscény, kde sa tanečnica túli k „svojim“ trom vysávačom a rúry si obkrúca okolo krku, ale skôr ide o obrazy na úrovni atrakcie v happeningu ako vypracovanej performancie. Prvotné očarenie témou akoby neprešlo do ďalších dramaturgických liniek, ktoré by otvárali niečo ďalšie. Takto zostali síce pri zaujímavej, ale prvotnej rovine. Vysávač ako vysávač prachu, domáci pomocník, ale aj vysávač energie, ktorý je doma takmer stále rozložený a potkýname sa oň. V tomto prípade tri vysávače, ktoré jednotlivo i spoločne reagujú na svoju matku. Tá si na konci performancie zničene ľahne na všetky tri vysávače. Láska až za hrob, z ktorej vyrastie doslova strom, ako predobraz niečoho nového, ktoré tu pretrvá.
Kostýmy Martina Kotúčeka sú vizuálne výrazné, a aj napriek množstvu detailov dokázali navodiť pocit stiesnenosti tanečníkov v týchto „skafandroch“, ale pritom tanečníkom nebránili vo vytváraní tanečnej choreografie.
Elektronická hudba Petra Grolla dáva celej performancii insitnejší charakter, takmer až komiksovú atmosféru, pointuje akcie. Pointované skladanie hudby cez zvukové body, ktoré v sebe skrývajú určitú „vesmírnosť“ už vhodne použil v Elegancii kvantového králika s Danielom Račekom a Annou Sedláčkovou.
Renata Ptačin vytvorila performanciu na tému, ktorá síce je aktuálne silno diskutovaná, ale v súčasnom tanci sa takto razantne objavuje len sporadicky. Podarilo sa jej vytvoriť čitateľný a vizuálne zaujímavý koncept, ktorý však len cyklicky ukazuje stav vecí, akési zmierenie sa a zároveň drobné radosti s niečím, čo sa nám zdá každodenné, ale také samozrejmé nie je. Hlbšie vnorenie sa do témy by určite vnieslo do samotnej performancie aj zložitejšie dramaturgické linky, o ktorých by sa dalo viac diskutovať. Ide o cenné chvíle, ktoré síce vyciciavajú, ale predsa len vo vnútri niečo dôležité a podstatné upracú. Bolo by určite zaujímavé sledovať podobnú tému aj u mužov.
Koncept: Renata Ptačin
Choreografa, tanec: Renata Ptačin a Daniel Raček
Hudba: Peter Groll
Dramaturgia: Peter Galdík
Kostýmy, scéna: Martin Kotúček
Realizácia kostýmov: Dorota Cigánková
Svetelný dizajn: Michaela Pavelková
Produkcia: Reserva, o. z.
Premiéra: 21. október 2018, Ticho a spol. Bratislava
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.