Trendy téma

V roku, keď si svet pripomenie stotridsiate výročie Chaplinovho narodenia, priniesol Balet SND inscenáciu, ktorá je poctou veľkému umelcovi strieborného plátna. Téma, ktorá sa na prvý pohľad zdá pre baletné stvárnenie neznáma, nie je však až takou raritou, ako by sa mohlo zdať.
Už v roku 1991 uviedol francúzsky choreograf Roland Petit, ktorý sa s Chaplinom poznal osobne, baletné predstavenie s názvom Charlot danse avec nous (Charlie, tancuj s nami), ktoré sa mimo Francúzska hralo pod názvom Chaplin Dances. Choreograf v predstavení skombinoval humor a pátos podobným spôsobom ako Chaplin vo svojich filmoch. V roku 2007 tvorcovia Ben Cauwenbergh a Dmitrij Simkin uviedli s baletným súborom v maďarskom Győri predstavenie Keep Smiling – Hommage à Chaplin a o tri roky neskôr predstavil svoju baletnú verziu Chaplinovho príbehu Mario Schröder v Lipsku. O päť rokov neskôr, v roku 2015, bol Schröderov balet inscenovaný aj na javisku ostravského Národného divadla moravskosliezkeho. O rok neskôr sme sa v podobe inscenácie Ondreja Šotha v košickom Štátnom divadle dočkali Chaplina aj na Slovensku. V uplynulom roku uviedol Jiří Pokorný Chaplina v Plzni a trojica choreografov Jenkins-Soleau-Zendejas v kalifornskej Santa Barbare. Chaplin je jednoducho trendy téma a vďaka aktuálnej premiére v SND sa s ňou v tanečnej podobe môže oboznámiť aj bratislavské publikum.
 

Život a dielo v dvadsiatich obrazoch

Inscenovať bohatý život reálneho človeka na scéne s použitím tanečných výrazových prostriedkov je nesmierne náročné. Choreograf Daniel de Andrade a hudobný skladateľ Carl Davis si na to v SND trúfli už po druhý raz. Po balete Nižinský – Boh tanca dramaturgicky pripravili inscenáciu Tulák Chaplin – Pocta géniovi. Autorský tím doplnila Patricia Doyle zodpovedná za réžiu dramatických výkonov a výtvarník Mark Bailey. Obaja taktiež spolupracovali na uvedení Nižinskéhov SND v roku 2015. V SND sa tak pod novú inscenáciu podpísal rovnaký tím, ktorý opäť predstavil životopisný námet, preto nie je prekvapením, že výsledný tvar je žánrovo veľmi podobný. 
Balet Tulák Chaplin je formálne rozdelený do dvoch dejstiev a dvadsiatich obrazov s prológom. Dramaturgicky sa inscenácia snaží priblížiť život i tvorbu známeho komika. Niektoré obrazy mapujú Chaplinov osobný život, iné jeho myšlienky a posolstvo a ďalšie tvorbu. Balet sa začína ceremóniou odovzdávania Oscarov v roku 1972, na ktorej Chaplinovi odovzdali zlatú sošku za celoživotné dielo. Po úvodnej scéne nasleduje obšírna retrospektíva mapujúca Charlieho detstvo v chudobe, komediálne začiatky v kabarete, úspech v Amerike, jeho filmy a jeho ženy. Jeden obraz plynie za druhým a príbeh Chaplina si bezstarostne žije svoj inscenačný život v neurčitom tempe na javisku. Bohatá životná cesta je vtlačená do dvadsiatich samostatných obrazov, ktoré sú zámerne popisné a explicitným spôsobom predstavujú jednotlivé vybrané životné situácie, prípadne sú kópiami častí vybraných filmových grotesiek. V neľahkej úlohe selektovať z bohatého života dramaturgia predstavenia opomenula fakt, že tanec je jedným z najideálnejších umeleckých druhov, ktorým sa dajú vyjadriť abstraktné veci, akými sú napríklad city a pocity. Chaplinov hlboký vzťah s bratom, frustrácia z politického prenasledovania, nútený azyl v Európe, vzťah k deťom, človek, ktorý napriek vnútornej nepohode dokázal rozdávať smiech... to je obrovský potenciál emócií, ktorý  ostal nepovšimnutý a do predstavenia sa nezmestil. Autori servírujú obraz za obrazom, akoby sa snažili na javisko vtesnať scenár filmu Chaplin z roku 1992 zabúdajúc pritom na to, že čo funguje vo filme, nemusí fungovať na javisku (a opačne). Emocionálne vypäté scény z filmu vyznievajú aj napriek enormnému úsiliu účinkujúcich na javisku sterilne. Možno je to „zásluhou“ filmovej hudby, ktorá je kolážou inštrumentácií rôznych žánrov, či nešťastným prístupom k spracovaniu citov na scéne, alebo jednoducho jednotlivé javiskové postavy nemali dostatočne vyprofilovanú hĺbku, svoj vývoj a z tohto dôvodu pôsobili umelo. Analýza postáv je plytká a spracovaním sa v čase vracia výrazne späť. Nestačí zmeniť kostým, ale  zmeniť treba aj gesto, pohyb, myslenie a správanie sa postavy. Plytkosť postáv sa logicky premieta do niektorých scén, ktoré pôsobia zbytočne zdĺhavo. 
Jednotlivé choreografie v predstavení majú tri rôzne úrovne. Prvou sú pokusy o citácie grotesky z nemých filmov, ktoré bez akejkoľvek fantázie kopírujú scénky nemých filmov a sú vtipným oživením predstavenia. Druhou sú zborové tance, ktoré sú dekoračným elementom  vytvárajúcim náladu, nie však myšlienku, a treťou sóla a duetá. V nich prichádza na scénu invencia, vzdušnosť a dostatočný priestor snívať. Navyše poskytujú sólistom a demisólistom predviesť herecké i tanečné majstrovstvo. 
 

… a víťazmi sú:

To, čo drží predstavenie po kope, nie je choreografia, ani hudba, ale finálny javiskový vizuál: od tanečníkov cez kostýmy a scénu až po svetlá. Scénická výprava prináša na javisko dobovú atmosféru, nahrádza réžiu i dramaturgiu, vysvetľuje, čo a prečo sa deje, je funkčná, jasná a ponúka dosť priestoru pre tanec. Spoločne so svetelným dizajnom definuje rozdiely medzi svetom na plátne a mimo neho, náladu a miesto a zaslúži si nomináciu na cenu Dosky. Výrazným elementom javiska je kostýmová výprava, ktorá mení scénu na obrovskú prehliadku dobových kostýmov, čím vytvára divácky veľmi príťažlivú mozaiku farieb a strihov. 
A v konečnom dôsledku je tu súbor Baletu SND, ktorý je v slušnej forme a tým nemyslím len vybraných sólistov, od ktorých sa to prirodzene očakáva, ale aj baletný zbor, ktorý odtancoval premiéru s pozoruhodným zanietením a energiou. 
Dojímavým momentom a milým gestom zároveň bolo vidieť na scéne v postave 83-ročného Chaplina Jozefa Dolinského staršieho, ktorého tanečná i choreografická kariéra je úzko spätá so Slovenským národným divadlom a ktorý v tomto roku oslávi významné životné jubileum. Jeho detský protipól, 12-ročného Chaplina stvárnil Michal Gulán, žiak Tanečného konzervatória Evy Jaczovej v Bratislave, ktorý zaujal svojím prirodzeným hereckým talentom, ale aj veľkým technickým potenciálom. Chaplina – chlapca (skôr tínedžera) stvárnil skúsený Juraj Žilinčár, ktorému krátky výstup sedel ako uliaty. Dospelému Chaplinovi patrí v rámci inscenácie najväčšia plocha, stvárnil ho Konstantin Korotkov, ktorý s citom pre detail predstavil skopírovaný originál. Jeho výstup bol technicky istý a herecky presvedčivý. Predstavenie ponúka skutočne široké množstvo postáv a postavičiek, v ktorých dostane šancu sa predviesť veľké množstvo členov baletného súboru. Niektoré postavy sú vďaka osobnému vkladu interpretov zapamätateľné viac, niektoré menej. 
Jeden z najvýraznejších umeleckých výkonov predviedla sólistka Silvia Najdená, ktorá stvárnila na premiére Charlieho matku, balerínu a sudkyňu. Jej expresívna interpretácia matky bola jedným z najsilnejších momentov predstavenia. Prednosťou skúsenej sólistky je technická samozrejmosť, ktorá ju oslobodzuje od sústredenosti na techniku a umožňuje jej naplno sa vložiť do postavy. 
Veľmi presvedčivý výkon podal aj sólista Andrej Szabo, ktorý stvárnil postavy otca, Erica Campbella a Charlesa de Gaulla. Pri stvárnení opileckého otca sa na premiére Szabo nechal mierne uniesť a zbytočne prehrával, no jeho groteskné stvárnenie záporného hrdinu Chaplinových filmov Erica Campbella bolo dokonalé.
Najvtipnejším výkonom v tom najlepšom zmysle slova bola Litina matka v podaní Reony Sato. Jej ambiciózna mamička má ľudský rozmer, vlastný charakter a spôsob, akým ho Sato zatancovala vyvolával široký úsmev na tvári. 
Sólisti Olga Chelpanova a Artemyj Pyzhov disponujú silnou technikou, ale ich postavy akoby do predstavenia ani nepatrili. Obaja tancujú viacero postáv a sú v porovnaní so svojimi kolegami príliš baletní. Chelpanova sa ako Oona Chaplin v záverečnom duete s Chaplinom vznáša v zdvíhačkách, predvádza pôsobivé promenády, ale v červenom drese s červenou sukničkou pôsobí ako z úplne iného predstavenia. Podobne je to aj s postavou Danseur noble (pomenovanie pre elegantného tanečníka), ktorú zatancoval skutočne elegantne Pyzhov, no samotná postava je v predstavení úplne zbytočná.
Za zmienku stoja profesionálne výkony tanečníc a tanečníkov Sarah Millner (Paulette Goddard), Tatum Shoptak (Edna Pruviance), Eriny Akatsuky (Lita Grey), Adriana Szelleho (15-ročný Sydney), Mergima Veselaja (silák a Fatty Arbuckle), Yukiho Kaminaku (konferenciér a impresário), ale i mnohých ďalších tanečníkov. Tanečníci dodali predstaveniu dušu a spolu so scénou, ktorá vytvorila atmosféru, vdýchli predstaveniu život.    

Resumé

Výpravný projekt Tulák Chaplin má potenciál byť divácky mimoriadne obľúbeným titulom, ktorý bude napĺňať hľadisko novej budovy SND. Inscenácia emocionálne síce neatakuje zmysly, neprináša žiadne filozofické témy, ani „vyššie“ umenie, no je príjemnou a na pohľad mimoriadne atraktívnou „oddychovkou“.     

Tulák Chaplin / Pocta géniovi
(písané z premiéry 15. marca 2019, Sály opery a baletu, nová budova SND)

Hudba: Carl Davis (s použitím diel autorov: Ch. Chaplin, R. Wagner, A. Sullivan, A. Lyadov, W. H. Penn /A. H. Fitz, H. S. Løvenskjold, W. A. Mozart)
Libreto: Daniel de Andrade, Carl Davis
Choreografia a réžia: Daniel de Andrade
Hudobné naštudovanie: Carl Davis, Dušan Štefánek
Dirigoval: Dušan Štefánek
Scéna a kostýmy: Mark Bailey
Réžia dramaturgických výkonov: Patricia Doyle
Svetelný dizajn: Martin Račko
Videoprojekcia: Tim Reid

Obsadenie:

Charles Chaplin: Konstantin Korotkov
Charlie (12-ročný): Michal Gulán
Sydney, Charlieho brat (12-ročný): Jozef Solymosy
Charles Chaplin (83-ročný): Jozef Dolinský st.
Oona Chaplin, primabalerína z filmu Svetlá rámp, Balerína, Hetty: Olga Chelpanova
Hannah, Balerína, Sudkyňa: Silvia Najdená
Charlie chlapec, T. Kelly, Fotograf: Juraj Žilinčár
Paulette Goddard: Sarah Millner
Edna Pruviance: Tatum Shoptaugh
Milred Harris: Luana Brunetti
Virginia Rape, Bohatá matka: Viola Mariner
Mabel Nomard: Maria Rudenko
Lita Grey: Erina Akatsuka
Rummy Binks, Sydney 15-ročný, Lloyd Bacon, Starý tulák: Adrian Szelle
Danseur noble, Henry Bergman, Churchill: Artemyj Pyzhov
Charlieho otec, Erik Campbell, Charles de Gaulle: Andrej Szabo
Lanlord, Strong Man, Fatty Arbuckle, Stalin: Mergim Veselaj

Spoluúčinkovali: sólisti a zbor Baletu SND, Orchester Opery SND a žiaci Tanečného konzervatória Evy Jaczovej v Bratislave.