foto: Marta Kossakowska
foto: Marta Kossakowska

Tango nie je len tanec

Intimita tanga (7. diel)

Barbara Brathová

Tango argentino veľa dvojíc spojí a iné zas rozdelí. Vyžaduje si veľkú dávku partnerskej tolerancie, akceptácie, slobody, dôvery a hodí sa aj absencia alebo aspoň eliminácia žiarlivosti, lebo takmer vždy sa ocitneme v cudzom objatí a bude ich dosť.

foto: Marta Kossakowska

Tango argentino neexistuje bez objatia – či už tesného, alebo otvoreného. Objatie ho definuje, určuje jeho výraz, vonkajšiu estetiku (ktorá môže byť nenápadná, uzavretá, decentná, ale aj teatrálna, scénická a okázalá), ako aj jeho vnútorné prežívanie, ktoré sa odohráva v tajomstve, duši jednotlivca a môže byť rámcovo postrehnuteľné, no aj nemusí. Kúzlo diferenciácie objatí tkvie v skutočnosti, že si ho vizuálne môžu užiť aj prizerajúci sa respondenti, alebo ho cítia a chápu iba dvaja zúčastnení, ktorí tancujú v tesnom súzvuku so spoločnými aj vlastnými emóciami. To, čo znamená objatie v tangu, ako sa doň dostať, aké má kvality, odlišnosti a podoby, sme sa dozvedeli v článku Objatie ako scaner duše, kde sme spomínali skôr technické prvky, spôsoby fungovania v páre, otázku prispôsobivosti či fenomén vedenia a nasledovania v páre. No to, čo je za objatím, v tom medzičase ticha a zblíženia sa, čo sa v ňom deje počas tandy na emočnej úrovni, čo môže tanguerom a tanguerkám spôsobiť, kde sú jeho mantinely, čo ešte je a čo už nie je spoločenské, prípustné, galantné, priateľské či cudzie, si povieme v tejto časti.

Nech spomeniete tango v akejkoľvek spoločnosti mimo tanguerov, zaručene každý definuje tango ako sexi záležitosť. A to napriek skutočnosti, že existuje spektrum spoločenských tancov, ktoré pôsobia dráždivo. V tangu je však zašifrovaná akási ťažko identifikovateľná intimita, ktorá sa odohráva nielen na úrovni pozície tela, ale predovšetkým na úrovni duše. Preto je tango intímnejšie, záhadnejšie a generuje otázky, na ktoré nejestvujú jednoznačné odpovede. Intimita tanga sa zdanlivo deje medzi ganchami (kde sa vám zakliesnia s partnerom nohy), volcadami (kde sa hrudná časť partnerky opiera o hruď lídra v náklone), americanami (kde kráčate v tesnej blízkosti s partnerom jedným smerom), polodvíhačkami (kde sa časti tela o seba opierajú) alebo pri dvihnutí nohy partnerky pozdĺž partnerovho boku. Formulovala som „zdanlivo“, lebo nech to vyzerá a pôsobí akokoľvek pikantne, figúry zďaleka nie sú nositeľmi intimity (možno len tej prvoplánovej). Ľahko sa môže stať, že vaše gancho alebo boleo sa skončí ako bolestivý výkop. Na to, aby ste zvládli volcadu, sa natoľko sústredíte na koncentráciu a spevnenie tela, že ste celí radi, keď sa podarí. Pri americane sa budete cítiť ako na bežnej prechádzke, akurát musíte byť v jednote a harmónii. Aj dvíhačky sú o fyzickej praxi. Príťažlivo zdvihnutá noha partnerky nalepená na boku lídra si vyžaduje striktné držanie osi. Ergo, to všetko okázalé, možno na pohľad trochu teatrálne a erotické je otázkou opakovaného praktizovania a koncentrácie počas tanca, kde na sexuálnu intimitu akosi nie je čas. Samozrejme, ak ste dlhoroční tanečníci, respektíve profesionálni performeri a majstri, vtedy vedia byť všetky spomenuté aj nespomenuté figúry čistá laškovná radosť, ale tam zatiaľ nie sme.

Intimita ako fenomén sa aj v bežnom živote často chápe ako synonymum sexu a erotiky. Netvrdím, že ju nezahŕňajú, ale intimita má aj iné, oveľa dôležitejšie a pôsobivejšie atribúty. Skrýva sa kdesi v mozgu, v našom myslení a myšlienkach, na pocitovej úrovni rozochvievajúcej dušu, ale aj v skúsenostnej rovine a čiastočne závisí od miery vyspelosti. Je to kráľovská nadstavba súlože, generálna riaditeľka erotiky, prezidentka fyzického styku, bohyňa telesnosti, ktorá profituje aj z individuálnej zážitkovej pamäti.

Skúsenejší vedia, že bozk má inú kvalitu a stupeň intimity než pohlavný styk. Ten sa môže pokojne odohrať aj bez tohto typu nežností ako takmer technický rutinný akt, ale dotyk pier, zvlášť vo francúzskom štýle, profiluje explóziu pocitov, ktoré sa hýbu kdesi medzi korunnou a koreňovou čakrou, teda medzi mozgom a medzinožím. Intimita je niečo ťažko pomenovateľné, čo sa deje v nás a medzi dvoma ľuďmi. Intimita môže byť mimovoľná pusa na ucho, letmý dotyk vo vlasoch, ale je to aj pohľad, ktorý pochopia iba oni dvaja. Intimita môže byť dýchanie na krk pri spánku či utretie slzy z líca. Je to interný jazyk dvojice. Intimita je aj poznanie, či má partner radšej steak, alebo granadír, prípadne či má intoleranciu laktózy. Intimita je typ humoru, ktorý si dovolíme len k „vyvoleným“. Intimita je spoločné dýchanie v objatí aj zlíznutie soli z chrbta ruky partnera pri pití tequily. Intimita je aj to, keď vám partner pomôže na tanečnej topánke zapnúť neposlušnú pracku alebo keď mu vy iniciatívne upravíte golier na košeli. Je to vedomosť, čo partnera zraní, je to akceptovanie nedostatkov a chápanie neúspechov. Intimita je skrátka celý arzenál súkromných i verejných drobností, zážitkov a pocitov, ktorý sa deje výlučne vo dvojici na mentálnej vlne, bez ohľadu na status a pohlavie.
 

foto: Marta Kossakowska

Tango je nositeľom intimít, ktoré sa môžu diať v objatí manželov, priateľov, známych, ale aj cudzích ľudí z iného mesta či krajiny, národnosti a kultúry. Táto séria intimít má svoje výsostné špecifikum – generuje sa len na jednu a viac tánd v ronde v trvaní približne 10 až 12 minút. V tangu sa dá za niekoľko minút zažiť niečo, čo sa v bežnom živote buduje občas aj celý život. V tangu náladu intimity môžeme zažiť s človekom, ktorého sme nikdy nevideli a možno už nikdy neuvidíme. Je to kumulovaná esencia životných emócií v neznámom priestore objatia v rekordne krátkom čase.

V tangovom objatí sa dotýkate s partnerom hlavami, čelom, tvárou – priveľmi blízko na to, aby ste tento štýl praktizovali s cudzími ľuďmi pri každodennom kontakte. Ba viac, bolo by to neprípustné a nevhodné. Dýchate si vzájomne do ucha (áno, občas je to fučanie otrava alebo komédia) a opierate sa hrudníkmi v tesnom objatí, ktoré kopíruje profil spodnej bielizne, čo by v bežnom svete bolo definované ako sexuálne obťažovanie. Cítite pot na šatách a pokožke, jeho pach i vôňu, cítite parfum alebo, nedajbože, z dychu identifikujete, čo mal partner na večeru, či práve dopil kávu alebo vycmúľal mentolku. Poznáte jeho či jej prívesok na retiazke, ktorý pri pohybe zapadne do jamky pod krkom. Postrehnete malé znamienko na spánku, ktoré je tam od narodenia, či štípanec od komára, ktorý je na tvári dočasne. Cítite studenú alebo horúcu, možno vlhkú dlaň. Jednoducho sa náhle dostanete do telesného labyrintu zákutí, kam by vás za normálnych okolností cudzí človek nepustil, a už vôbec nie vy jeho. A potom je tu aj zábavná intimita, akási dočasná koexistencia s partnerovým outfitom, keď pri tanci fixujete pohľad na umné bonmoty alebo vtipné figúrky na tričku lídra v úrovni vašich očí, samozrejme, v závislosti od výškových rozdielov.

Objatie môže byť nežné a prítulné, inokedy razantné a pevné, z ktorého niet úniku, alebo akosi neviditeľné, neciteľné a rezervované. Záleží len na tom, kam si lídra pustíme, kde sú naše osobné hranice, po ktoré alebo za ktoré mu dovolíme ísť. Pochopiteľne, ak má líder tendencie odvážne a suverénne trieť sa o hrudník dámy v snahe pretlačiť jej bradavky na lopatky alebo ju pri dvíhanej figúre schmatne za stehno tam, kde sa začína, prípadne ju teatrálne preklopí do záklonu, kým sa obsah jej dekoltu gravitáciou nepresunie až po kľúčne kosti, alebo jej v zápale tanca vehementne slintá na krk – to sú okamihy, keď sa treba odtiahnuť, ba dokonca výnimočne opustiť rondu a nabudúce skrátka s týmto exemplárom nereagovať na miradu. Aj intimita dokáže byť neželaná a obťažujúca (vlastne intimitou prestáva byť a nadobúda atribúty vulgárnosti), rovnako ako vie byť príťažlivá. Deje sa to vo chvíľach, keď sú vzájomné dotyky a spoločné dýchanie motivačné, keď je tanec nad tým všetkým fyzickým, keď je pohyb v harmónii tiel rovnaký alebo dokonca kreatívny a spôsobuje vzájomnú slasť.

Iste bude pre dámy akceptovateľnejšie objatie, v ktorom sa cítia bezpečne, chránené a zároveň slobodné. Extrémne pevné objatie, v ktorom sa doslova nedá hýbať a dáma tuší aj iné postranné motívy, manipulatívne objatie, v ktorom líder zatláča partnerku do svojho priestoru dovtedy, kým ona nepochopí, čo on od nej chce, a extrémne slabé objatie, ktoré ani nie je cítiť a dáma má dojem, že tancuje sama, už s intimitou nemajú nič spoločné a môžu byť aj dosť demotivujúce. Aj keď sa na hodinách tanga naučíte (a mala by to byť skrátka prirodzená galantnosť), že od dám závisí miera, pokiaľ si pustia lídra k telu, niektorí sebavedomo drzí jedinci toto pravidlo veľmi nerešpektujú. Pri každom lídrovi rýchlo zistíte, kam pustí on vás a kam pustíte vy jeho. Za toto je v korektných situáciách zodpovedná energia, ktorú automaticky preskenuje vaša aura a definuje mieru penetrácie do zóny zraniteľnosti. Nad týmto fenoménom bdie anjel Tanguel, ktorý nám na začiatku každej tandy ticho našepká intuitívne pokyny.
 

foto: Marta Kossakowska

Intimita nie je len telesná, ako sme všetci už pochopili. Aj mirada a cabeceo sú reprezentantmi intimity. O pozývacích fenoménoch do tanca som písala už v článku Smiem prosiť je out, ale zopakujme si, že mirada je očný kontakt, ktorým sa tangueri a tanguerky hľadajú a nenápadne na diaľku vyzývajú do tanca, a cabeceo je jemný úklon hlavy, úsmev, mimický súhlas. Tento čarovný, fascinujúci (aj obávaný a kontroverzný) akt je istou intímnou hrou medzi dvoma tanečníkmi, o ktorom vedia len oni dvaja. Ak sa nevydarí, nedochádza k verbálnemu odmietnutiu a trápnej situácii (a odmietnutie nikto iný nemusí postrehnúť). Ak sa vydarí, je to istý moment satisfakcie a záhadnej vesmírnej komunikácie na hranici tanečného flirtu. Rozhodne to však neznamená, že keď sa vydarí mirada a cabeceo, vydarí sa aj tanda. Značí to len to, že sa do tandy, respektíve do rondy dostanete.

Tak, a sme tam, v ronde. V prvých sekundách budujeme vlastnú os, postoj a objatie. Môže to chvíľu trvať a pokojne môžeme minúť aj hudobnú frázu, ak nám to ronda (teda v prípade, že nie je plný parket a nevalí sa na vás masa tanečníkov) dovolí. Priznávam, že som si tento prvotný poznávací rituál celkom obľúbila. Ako keď na prvom rande placho skúmate terén, tak tu skúmate pozíciu a vzdialenosť či blízkosť objatia výsostne závislého od každého jednotlivca. Môže to vyjsť na prvý pokus a v tesnom objatí je vám dobre alebo to nemusí vyjsť vôbec a za celú tandu sa ani nepriblížite. Alebo, a to je zvláštny a pre mňa osobne najfascinujúcejší postup, postupne s každou skladbou vnikáte do bližšieho objatia. Ak aj začnete tancovať v otvorenom objatí v prvej tande, skončiť môžete v tesnom v tej poslednej. Nonverbálne zbližovanie sa v objatí má esenciu napätia, malej rozkoše zo súzvuku alebo zábavy prirodzene kopírujúcej znaky životnej situácie. Práve v tomto postupnom procese zbližovania sa v objatí sa môže vyprofilovať na niekoľko minút krásna malá intimita. Intimita, ktorú si budete navždy pamätať, ale rozhodne inak, než keď pred milongou niekto do seba obráti malé točené alebo si vychutná cesnakovú pizza štangľu.

Chvíľa, kým si nastavíte formu objatia, spoločný rámec, kým vzájomne pochopíte svoje hranice, kým začnete spriaznene dýchať a pripravovať sa na prvý krok, je pre mňa kreovanie v tichu (napriek tomu, že hrá hudba). Je to vlastné, súkromné, tiché nastavenie sa na situáciu, je to privátna debata so svojím druhým ja, intuitívne nasledovanie, je to ako čítanie energie cez Braillovo písmo. Je to intímny okamih samého so sebou, o ktorý sa zároveň delíme s tým druhým. Meditácia v stoji, ktorá sa začne postupne hýbať do muziky. Sú to len minimálne postrehnuteľné chvíľky, lebo len oni dvaja vedia, čo sa v tej situácii deje: fyzicky, intelektuálne, emočne, energeticky a spontánne. Objatie takto nastavené v prvom pláne sa počas tandy viac ráz zmení – občas si figúra vyžaduje viac priestoru, dekorácia potrebuje voľnosť a čas, dynamika vzduch –, inokedy sa dá iba elegantne i dramaticky kráčať v tesnom objatí. Môžeme sa v ňom opakovane napraviť, nastaviť si ho odznova, opäť ho nájsť alebo vykreovať iné v pauze medzi frázami aj počas skladby. Architektúra objatia, dizajnovanie vzájomného komfortu je intímna súčinnosť partnerov v spoločnej snahe cítiť sa príjemne a účelne využiť objatie v tanci tak, aby obaja z neho mali pozitívny zážitok. A v tej chvíli, keď objatie zafunguje, keď v ňom vieme harmonicky kráčať, motivačne vymýšľať sekvencie a mimovoľne sa čosi malé pohybové (aj emočné) podarí, zacítite na svojom líci jemnú zmenu svalov a takmer efemérne vyfúknutie vzduchu – úsmev. Sekundová emocionálna malá smrť, váš jackpot milongy, z ktorej dojem vám ostane ešte aj v noci na vankúši. Intimita v živote aj v tangu je reprezentantkou esencie nehy zakódovanej v efemérnych šifrách. Je to podprahová šepotavá debata duše, veľvyslancom ktorej je dotyk – raz symbolický, inokedy vášnivý, ostýchavý aj hriešny. A tam kdesi v strede v objatí sme my so svojím dýchaním a spoločnými krokmi.
 

foto: Marta Kossakowska

Takže áno, tango na prvý pohľad vyzerá eroticky a sexi, lebo disponuje registrom elegantných aj frivolných figúr, na ktorých sa na tréningoch nadriete, kým vyzerajú k svetu. Nepopieram, zbožňujem to. Rozhodne sú sexi aj vysoké podpätky, obnažené chrbty tangueriek, šaty s rozparkom, ktoré odhaľujú štíhle stehná, svištiace látky volánov na sukniach alebo šik outfity fešných tanguerov so všadeprítomným vejárom bez ohľadu na pohlavie. To zbožňujem tiež. Lenže to najväčšie provokatívne vzrušenie je pre vonkajšieho pozorovateľa takmer neviditeľné. Je to intímna hra dvoch jednotlivcov, v ktorej si to raz placho a inokedy vášnivo na parkete „rozdávajú“ duše. Intimita v tangu je komunikačný minimalizmus o dvoch premenných. A práve preto je tango argentino pre mnohých túžbou a pre iných strašiakom – je nevyspytateľné, niekedy trvá roky, kým mu porozumiete (ak sa to vôbec dá), ale predovšetkým sa v ňom vrátite k sebe. A to je výsostne intímna záležitosť, navyše s absolútnou absenciou sexu. Tango argentino (alebo milonga a vals) vie byť dramatické aj rozkošnícky hravé, romantické alebo so značnou dávkou melanchólie, dokáže mať v sebe napätie aj ležérnu voľnosť, vie koketovať, zvádzať, laškovne sa predvádzať či divadelne exhibovať a nenápadne sa uzavrieť do ulity hlbokého prežívania cez prizmu vlastných zážitkov a skúseností. Má mnoho foriem a podôb. Môže nás spojiť aj rozdeliť. V princípe je tango spiritualita tela. A to je intimita.

V dňoch 28. septembra až 1. októbra 2023 sa v Bratislave bude konať štvrtý ročník BTF – Bratislava Tango Festivalu, organizovaného občianskym združením TangoVida v Bratislave v kooperácii s Tango Natural (Belehrad). Už tradične sa v ronde stretne približne päťsto tanguerov a tangueriek asi z 50 krajín. To v praxi znamená tisíce objatí v intimite dvojíc počas štyroch dní. Iste, chce to trochu guráž. Ak si trúfate, skúste si to. Tango je totiž hazardný hráč. Berie a dáva všetko alebo nič. Drobné nikto neráta. 

 

Ďalšie fotografie:

https://instagram.com/marta.kossakowska.hrum